Ak má niečo naozaj dobre fungovať, musí byť za tým zmluva. Bez zmluvy si s prepáčením ani neprdnete. Zmluva na správu bytov, zmluva na pripojenie internetu, predmanželská zmluva, zmluvné podmienky pre používanie platobnej karty, zmluva so zdravotnou poisťovňou a veľa, veľa ďalších. Aj blok v pokladni v hypermarkete je taká malá zmluva. Na obale syra, ktorý ste kúpili musí byť uvedené to, čo káže zmluva a zákon. Zmluva na 1 cent môže byť rovnako dôležitá ako na 5 miliónov EUR. Zmluva vás môže ťahať po súdoch, môže vás zruinovať, zriedka vám zmluva môže i pomôcť, ak v nej nie je medzera, cez ktorú sa zasa môžete dostať len do problémov.
Ak sa niečo stane, každého zaujíma v prvom rade zmluva. Ak sa vážne zraníte, po lekárovi zisťujete, čo máte alebo nemáte v zmluve s poisťovňou. Ak sa na vašom účte v banke dostanete do mínusu a nepáči sa vám, aký úrok vám za to naúčtovali, zistíte, že ste sa do tej poondiatej zmluvy mali pozrieť skôr. Dá sa povedať, že váš problém, vaša realita je vždy oveľa komplexnejšia, ako realita o ktorej hovorí zmluva. Nech sa stane čokoľvek, riešenie musíte nakoniec nejako vtesnať do kolóniek a paragrafov zmluvy.
„Tak poďme sa pozrieť do zmluvy, aké existujú možné riešenia pre vašu situáciu.“ povie právnik. Vy sa mu snažíte povedať, aké je to nespravodlivé, čo sa vám stalo, ako vás oklamali a podviedli. On si vás trpezlivo vypočuje a povie: „Dobre, vráťme sa teraz k tomu, čo hovorí zmluva“. Určite nepovie niečo ako: „Je to hanebnosť, čo vám spravili. Takže vám sľubovali jedno a do zmluvy ukryli takýto chyták. Viete čo, dôležitejšie ako táto zmluva je to, čo sa v skutočnosti stalo a že tí ľudia sú podvodníci. Spravím všetko preto, aby bola zjednaná spravodlivosť.“ No to by teda bol pekná naivka, taký právnik. Vlastne by to ani nebol právnik, ale hrdina, ktorý trestá podliakov a ochraňuje slabých a bezmocných. A naivných.
Tak napríklad s tými slovenskými emisiami všetci veľmi dobre vieme, čo za tým je ale už nás to ani nerozčuľuje. Berieme to ako fakt, lebo vieme, že za tým stojí veľmi dobre do chrumkava vypečená zmluva. A za ňou ďalšie jej sestričky. A že tie nepredstaviteľne veľké peniaze už navždy ostanú na kontách pár navonok roduverných ale pritom dobre naSmerovaných Slovákov. Takéto veci nás už naozaj prestávajú trápiť, lebo vieme, že každá zmluva platí len pre určitý okruh ľudí, tzv. subjektov. Tak napríklad tie zmluvy okolo emisií boli určené pre Tých tam. Pre nás ostatných sú určené prevažne tie zmluvy, na základe ktorých sme povinní niečo platiť. Ide o menšie čiastky, ale zato pravidelné.
Jednej jedinej „osobe“ sa darí zákonom Zmluvy uniknúť. Hádate? Platíme jej veľa peňazí, naozaj veľa a celý život. Pritom je medzi nami a ňou úplne priamy vzťah, aj keď je to veľmi nevyrovnaný vzťah. Platíme za službu, pričom ona určuje čo poskytne a koľko si za to zoberie. Ak namietnete, že toto zákon nedovoľuje, tak ona vám povie, že dovoľuje. Ona je zákon. Tak napríklad vy si u nej objednáte ekonomické poradenstvo, lebo máte už roky kolektívne zainvestované do veľkého biznisu, ako diaľnice, plyn, teplo alebo emisné kvóty. Funguje to takto: táto osoba každé 4 roky propaguje svoje služby v TV, na billboradoch a podobne. Kvalitné poradenstvo, ručí za vynikajúce výsledky, dokonca rada používa výraz „garantujeme“. A vy čakáte. Trá-da-dá a výsledok je zrazu tu – strata, kúpili ste dieru v koláči. Lenže ako pre koho strata, že áno.
Ja: „No ale podľa zmluvy, pani Politika, vaši ľudia mali dodať ... „
Ona: „Prosím vážený pane? Podľa akej zmluvy? O čom mi to tu hovoríte prosím vás pekne?“
Ja: „No ja len že ja som hodil ten hlasovací lístok ako sme sa dohodli a platím tie dane, ako ste mi dohodli, a teraz ja mám problém viete, mám mamu v nemocnici a ... “
Ona: „Ale prosím vás, vy sa už zobuďte, v akom svete to žijete preboha! Čo si myslíte, že budem riešiť veci každého? A na základe čoho prosím vás? Máte niečo v rukách alebo čo vlastne máte, no? Ja vám teda poviem - hovno máte!! Čím ma chcete vy donútiť, aby ja som plnila nejaké zväzky čo si tu mňa vymýšľate, no čím? Vy buďte vôbec rád, že ste. Poznáte vôbec niekoho? Cez koho tá vec ide? Vie o vás vôbec niekto? Písali o vás aspoň v médiách?“
Ja: „Nie.“
Ona: „Tak vám teda niečo poradím. Pravidelne pozerajte televíziu, čítajte, ale knihy nie, len časopisy a noviny. Diskutujte o mne, to mi nevadí. Ale hlavne, a to predovšetkým, držte sa Zmluvy, držte sa vlastne všetkých zmlúv. A plaťte. To je vaša povinnosť, občianska povinnosť! Ok?“
Tak vidíte, takto to dopadne keď nemáte zmluvu. Očakávame najlepšie riešenia, najlepšie úmysly. Očakávame riešenie našej reality a oni riešia svoju, lebo majú pod palcom zmluvy. Druhá strana hrá za seba a my jej to ani nemôžeme cez právnikov spočítať. Keby existovali zmluvy s politickou stranou, ktorú ste volili, stúpla nie len efektivita ich práce ale aj volebná účasť, o to sa stavím.