Ja sám si neviem život bez viery v niečo, čo prekračuje hranice môjho vlastného života a vnútorne ma napĺňa, neviem predstaviť. Každému kto verí, želám, aby na svojej ceste mohol zájsť čo najďalej a mohol si život v tomto smere zariadiť, ako mu to vyhovuje. Nerozumiem iba tomu, že nemáme všetci rovnaké možnosti. Medzi svojimi blízkymi a priateľmi mám ľudí, ktorý síce nechodia do kostolov a nejdú do kolien z toho, čo povedal pápež alebo iná cirkevná autorita, ale zato si vážia a ctia základné ľudské hodnoty, veria, že duša človeka nie je smrteľná, že charakter človeka je cesta a cítia sa zodpovedný za svoje konanie a skutky a nepotrebujú sa tohto vedomia zodpovednosti zbavovať cez kontakt s nejakým cirkevným hodnostárom. Niektorí svoju vieru pomenovávajú a je mi jedno, či sú budhisti, nezávislí katolíci, ezoterici, vyznávači druidského náboženstva alebo ateisti, ktorým obzor otvára filozofia, psychológia, príroda alebo práca s handicapovanými ľuďmi.
Vážim si na takýchto ľuďoch, že ich zaujíma hlbšie pochopenie života. Na svoje otázky hľadajú odpovede ale majú pritom otvorené hlavy. Nepotrebujú mať odpovede vopred napísané v jednej veľkej knihe a nepotrebujú k tomu sprostredkovateľov. Stačí im ich cítenie, rozum a možno nejaké tie vzory a idei. A vôbec, aké sprostredkovanie môže v týchto veciach existovať? Zástupcovia boha? Mne to celé pripadá ako dosť veľká trúfalosť, myslieť si, že existuje patent na duchovné veci.
Viera a náboženstvo nikdy nebola vec jednoduchá. Nejako to máme všetci v sebe ale nevieme sa v tomto svojom cítení veľmi dobre vyznať. Biblia a jej príbehy a podobenstvá spolu s jej vykladačmi určite veľmi uľahčili pochopenie týchto zložitých vecí veľkej mase ľudí. Ľudia si túto formu obľúbili ale zároveň, ako ukazuje história, stal sa z toho celkom slušný business. Myslím si, že jeden z úspechov kresťanskej cirkvi tkvie v tom, že zatiaľ čo v starých dobách bol zástupcom boha na zemi väčšinou jeden človek v štáte, nanajvýš niekoľkí. Kráľ alebo kráľ kráľov, faraón, velekňaz. Kresťanská cirkev vyprodukovala státisíce zástupcov boha dobre zorganizovaný a motivovaných hierarchiou moci a majetku. Dostalo sa tak vďaka náboženstvu k moci a slušnému živobytiu oveľa viac ľudí ako predtým. A sú tu dodnes.
Ak prijmem názor, že cirkevníci sú tu pre relatívne veľkú skupinu ľudí veriacich v Krista, aby im pomohli sa v týchto veciach sa vyznať a vykladali im Bibliu, potom sa pýtam ako k tomu prídu tí veriaci, ktorým kresťanský pohľad na vec nevyhovuje, resp. majú bližšie k iným, ktoré pre nich fungujú oveľa lepšie. Keď to len pre obraznosť premietnem do bežného života, akoby iba určitá skupina ľudí, ktorý veria napr. jedine v spravodlivosť rímskeho práva, mala k dispozícii početnú skupinu advokátov a sudcov vrátane budov, školiacich stredísk a literatúry, pretože sa v tých hrubých právnických knihách veľmi ťažko orientuje a je jednoduchšie, keď im to niekto prerozpráva. Celú túto službu by im ale platili všetci ostatní občania štátu, bez možnosti využiť takéto výhody pre iné právnické školy.
O tom, ako sa kresťania stavali od začiatku k iným svetonázorom len toľko, že vysoký stupeň náboženskej intolerancie lemujú celé dejiny tohto náboženstva. Ale aj niektorých iných. Ale zasa niektorých ďalších minimálne. Veľmi vyvážený pohľad na začiatky kresťanstva ponúka podľa mňa vynikajúci film AGORA. Každému vrele odporúčam. Spomínam si, aký veľký problém bol pred niekoľkými rokmi, keď niekto navrhol zaviesť do škôl jogu. Alebo skúste siahnuť cirkvi na majetok, ktorý navyše podľa ich viery ani pre duchovný rozvoj nie je potrebný. Veď Kristu chodil bosý. Ale tí ďalší si už na to nezvykli.
Asi to vyzerá, že mám cirkev dosť v zuboch. Asi aj áno, nebudem to tajiť. Avšak to o čo mi ide je to, aby sme slobodu pestovať si svoje vyznanie a vytvoriť si inštitucionálne zázemie, mohli využívať všetci. Som za to, aby štát dával peniaze na kultúrne pamiatky, ak sú to historicky hodnotné stavby kostolov, alebo staré kresťanské knihy nemám s tým problém. Ale ostatné veci prosím nech si vyznávači i inštitucionálni zamestnanci tejto viery platia sami. Veď ak ich je naozaj toľko, ako tvrdia, nebude s peniazmi problém. A ak tu bude žiť 200 prívržencov keltského prírodného náboženstva a zložia sa na druidov plat, dom, čokoľvek prosím. Ak budem veriť jedine ja sám, že Venuša je najvyššia bohyňa kozmu, budem si svoj náboženský život financovať sám. Nie je to spravodlivé a férové?
Nepotrebujem si, ako sa hovorí, kaziť karmu nejakým bojom s cirkvou. Bohužiaľ však prístup štátu k týmto veciam dosť ovplyvňuje môj život. Už len posledná maličkosť. Môj syn príde zo školy a po hodine náboženstva sa ma pýta rôzne veci. Keď mu vysvetlím môj pohľad na vec, učiteľka si ma zavolá, aby som nemýlil svoje dieťa.